September, tri zbierky naraz a slimák menom Bonifác
Skutočný príbeh z prvého septembrového týždňa na triednej WhatsApp skupine. 60 neprečítaných o 6:58 ráno, tri zbierky do piatku a jeden prevod na 4,99 € bez názvu. O živote triedneho pokladníka, s nadhľadom.
September, utorok, 6:58 ráno. Ešte som nevstala a na triednej WhatsApp skupine už 60 neprečítaných.
Otváram to jedným okom, druhé sa bojí.
Tri zbierky, jeden týždeň, žiadne konkrétne termíny
Tento týždeň bežia tri zbierky naraz: školské pomôcky, poistenie a rodičovské združenie. Termíny? Všetky "do piatku". Ktorý piatok, to nikto nepovie, ale určite ten, kedy práve nemám čas.
Toto je ten moment septembra, keď človeku dôjde, že byť pokladníkom nie je jedna úloha. Je to dvadsať malých úloh v jednom kabáte, každá má iný termín, inú sumu a iného rodiča, ktorý zaplatil "asi vlani, nie?".
A na skupine, v poradí ako sa objavovali
Ráno to vyzeralo takto:
- "A na čo presne sú tie pomôcky?" (zoznam visí pripnutý od pondelka)
- "A dá sa to na dvakrát?"
- "Ja už mám zaplatené 🙂" (nie, nemá)
- niekto hodil fotku slimáka, ktorého našli na telesnej
- 14 palcov hore pod slimákom
- hlasovka, 4 minúty 51 sekúnd, od pána, ktorého nikto nepozná
- a jeden prevod: 4,99 € namiesto 5. Názov: "poplatok". Na ktorú z troch zbierok, o tom príbeh mlčí.
O tom jednom cente teraz premýšľam častejšie ako o vlastnom spánku.
Nepýtaj sa.
Obálka cestuje v aktovke ako diplomatická pošta
Lebo časť rodičov má radšej hotovosť. Takže do triedy putuje obálka. Vlastne niekoľko obálok. Každá podpísaná menom dieťaťa, každá v bočnom vrecku sedemročného, medzi desiatou a gaštanom pozbieraným cestou do školy.
Ráno mi príde správa: "Poslala som 20 € v obálke s Matejom." Matej má dnes telesnú. Matej má aj náhradné ponožky, dva gaštany a teraz ešte triedny rozpočet v bočnom vrecku. Obálka prejde šatňou, telocvičňou a jedálňou ako diplomatická pošta, ktorú nikto neeskortuje.
Dôjde. Vždy dôjde. Ale tá štvrťhodina, kým sa Matej vráti a povie, že "pani si to vzala", je najdlhšia štvrťhodina utorka.
Detektívka. Teda: prevod bez názvu
Lebo v skutočnosti práca pokladníka nie je vyberať peniaze. To ide samo. Práca pokladníka je pátranie.
Sadám si teda večer k súboru s krásnym názvom fond_2026_FINAL_v3_opravene(2).xlsx a robím to, čo pokladník vie najlepšie. Priraďujem 4,99 k priezvisku. Zisťujem, či pani od Sofie je tá istá pani, čo sa podpísala "mama Sofie", alebo je tam druhá Sofia. Sú dve Sofie. Samozrejme, že sú dve Sofie.
Robím to sústredená ako volavka nad rybníkom. A niekde okolo 23:40, keď zvyšok domu už spí, dospejem k záveru, že ten jeden chýbajúci cent doložím z vlastného vrecka, lebo neznesiem pomyslenie, že mi stĺpec nesedí.
Krátka odbočka o tom, ako sa rozhodujú surikaty
Keď sme už pri tom hlasovaní. Vieš, že surikaty robia skupinové rozhodnutia cez niečo ako kvórum? Jedna začne pípať smerom, ktorým chce ísť celá skupina, a ak ju dosť ostatných podporí svojím pípaním, čriedka sa pohne. Bez rodičovského združenia. Bez hlasovky na 4 minúty 51 sekúnd. Bez pána, ktorého nikto nepozná.
No dobre, späť k zbierkam.
A áno, spravili sme na to appku
Lebo v istom bode nám prišlo jednoducho ľúto pokladníkov. Namiesto súboru s názvom, ktorý vyzerá ako volanie o pomoc, je jeden odkaz. Rodič klikne, vidí koľko a za čo, zaplatí, a odškrtne sa to samo. Ty vidíš, kto zaplatil, bez pátrania. To 4,99 stále bolí, ale aspoň hneď vieš, čie to bolo a na ktorú zbierku.
Toto je jediný odsek, kde to spomínam. Späť k veci.
Bonifác zostáva
Slimák sa mimochodom volá Bonifác. Trieda už hlasuje, či zostáva.
Ide to hladšie ako zbierka na poistenie. Bonifác má 22 hlasov za, nula proti a jeden sa zdržal, ten pán, ktorého nikto nepozná.
Žiadny stres. Aspoň na najbližšiu štvrťhodinu.